Popis: C:\Users\Pheter\Desktop\keller4.jpgJohn M. Keller

Životopisné dáta

 

 

 

 

 

·        Úvod

·        ARCS model

o   Motivácia a prvky motivácie žiakov

·        Charakteristika jednotlivých stratégií ARCS modelu

o    Attention - pozornosť

o    Relevance - význam

o    Confidence - istota

o    Satisfaction - uspokojenie

·        Proces návrhu ARCS modelu

·        Motivačný program

o   Modely motivačných programov

·        Aplikácia Kellerovho ARCS modelu

o   Motivácia v e-learningu, dištančnom vzdelávaní a on-line vzdelávaní

o   Aplikácia ARCS modelu v klasickom vyučovaní

·        Záver

·        Odkazy

 

Úvod

Mnoho pedagógov sa zaoberá problémami ako sú: motivácia žiakov, výber správnych metód výuky, využívanie rôznych taktík a techník. Napriek tomu sa veľké množstvo z nich dostane do tzv. „vyjazdených koľají“. Problém, ktorému čelí veľa učiteľov je, že majú svoje vyskúšané taktiky, ktoré radi používajú, ale môžu mať problém nájsť nové alebo dobre vyvážené nápady. Napríklad existujú učitelia, ktorých štýl prezentácie materiálov je veľmi dobrý v tom zmysle, že znižujú pocity úzkosti žiakov a navodzujú v triede pocit pohodlia a bezpečia. Ale títo učitelia môžu mať zase nudný štýl prezentácie a všetko čo robia, vrátane výukových aktivít a úloh, je predvídateľné. Naopak, iní učitelia sú veľmi tvoriví a ich úsilie sprevádza nové a nečakané prístupy k vyučovaniu a vzdelávaniu sa, ale študenti cítia úzkosť a sú často zmätení požiadavkami vyučujúceho a sylabu, ktorý im predkladá. [3]

<späť>

 

ARCS model

Popis: C:\Users\Pheter\Desktop\arcs.gifARCS model je prístup k riešeniu problémov, ktorý je navrhnutý na motivačné aspekty vzdelávacích prostredí. Jeho úlohou je stimulovať a udržiavať motiváciu žiakov k učeniu. Prvou časťou modelu ARCS je súbor kategórií reprezentujúcich komponenty motivácie. Tieto kategórie sú výsledkami výskumu ľudskej motivácie. Druhou časťou modelu je systematický návrh procesov, ktorý slúži na rozširovanie motivácie. Tieto procesy sú vhodné pre určitú skupinu vyučovaných.

Pomocou syntézy dokážeme identifikovať rôzne elementy motivácie študentov a navrhnutý proces nám pomôže vyprofilovať motivačnú charakteristiku študentov v danom výukovom prostredí. Potom môžeme navrhnúť motivačné taktiky, ktoré sú pre nich vhodné.

Tento model bol použitý a overený učiteľmi a trénermi na všetkých stupňoch školského vzdelávania, ako aj pri výuke dospelých v rôznych spoločnostiach, vládnych zastupiteľstvách, neziskových a vojenských organizáciách. Inak povedané, bol vyskúšaný takmer vo všetkých prostrediach, kde je požadované vzdelávanie ľudí. Tento model bol taktiež použitý prakticky na každom svetadiele a zvlášť v Ázii, Európe a Latinskej Amerike. Existuje množstvo výskumných správ, ktoré potvrdzujú jeho validitu a využiteľnosť. [4]

<späť>

 

Motivácia a prvky motivácie žiakov

Motivácia je psychologický proces, ktorý usmerňuje ľudské správanie. Je to určitá hnacia sila, ktorá poháňa človeka k tomu, aby uspokojil svoje nenaplnené vnútorné potreby. Motivácia patrí medzi najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú úspešnosť života jedinca. Preto je dôležité, aby pedagógovia boli schopní motiváciu u žiakov vyvolať. [14]

Motiváciu v škole môže ovplyvniť mnoho rôznych faktorov, napríklad: materiály použité pri výuke, vystupovanie učiteľa, štruktúra hodiny, rôzne druhy aktivít, ale aj samostatná štruktúra celého kurzu s jeho jednotlivými hodinami.

ARCS model a jeho štyri kategórie ponúkajú asistenciu pri každej z týchto oblastí. Každá kategória má niekoľko podkategórií. Tie sú podporované pomocou jednotlivých psychologických pojmov, ktoré pre ne sprostredkujú teoretický podklad.

Súčasťou je aj zoznam otázok, ktorý nám môže pomôcť pri rozhodovaní, analýze prístupu k vyučovaniu a príprave výukových materiálov. Môže byť tiež použitý na overenie a analýzy súčasných materiálov a plánov na hodinu. Otázky tiež môžu byť použité ako zdroj nápadov a východísk, tak ako aj na motivačné zveľadenie výuky.

Hlavné motivačné stratégie ARCS modelu:

1.   Attention - Pozornosť

2.   Relevance - Význam

3.   Confidence - Istota

4.   Satisfaction – Uspokojenie

 

Pozornosť

Attention

Význam

Relevance

Istota

Confidence

Uspokojenie

Satisfaction

Vnemový vzruch

Orientácia

na cieľ

Požiadavky

na učenie

Vnútorné spevnenie

Dotazový vzruch

Párovanie motívov

Príležitosti

na úspech

Vonkajšie odmeny

Variabilita

Bežnosť

Osobná kontrola

Spravodlivosť

Tabuľka 1: Kategórie ARCS modelu

<späť>

 

Charakteristika jednotlivých stratégií ARCS modelu

Attention - pozornosť

Pozornosť (attention) môže byť získavaná dvoma spôsobmi:

-      vnemový vzruch – využíva prekvapenie alebo neistotu na získanie záujmu. Používa pri tom nové, prekvapujúce, nesúhlasné a neisté informácie.

-      dotazový vzruch – stimuluje žiakovu zvedavosť tým, že kladie vyzývavé otázky alebo predkladá problémy, ktoré treba vyriešiť. Podporuje hľadanie informácií tým, že zapája žiaka do vytvárania podobných otázok alebo riešenia daného problému. Pozornosť si učiteľ môže udržať obmenou niektorých prvkov vo výuke.

Metódy pre vzbudenie pozornosti žiakov zahŕňajú:

-      konkrétne príklady – použitie vizuálnych stimulov, príbehov, atď.

-      aktívna účasť alebo „hlásenie sa“ – zapájanie sa žiakov do rôznych hier, laboratórnych prác alebo simulácií, ktoré im umožnia aktívne sa zúčastniť riešenia problému.

-      nesúhlas a konflikt – predniesť fakty alebo tvrdenia, ktoré sú rozporuplné so žiackymi predstavami a skúsenosťami; hra na diablovho advokáta môže rozprúdiť diskusiu žiakov.

-      dotazy – stimulácia zvedavosti predkladaním otázok alebo problémov, ktoré majú žiaci zodpovedať a vyriešiť; môže obsahovať aktivity ako napríklad brainstorming alebo výskum.

-      humor – používa sa pre odľahčenie monotónnosti situácie a na upútanie pozornosti žiakov. Ak sa používa príliš často, môže odpútavať pozornosť od danej témy. Jeho cieľom je udržať pozornosť žiakov a nie robiť z učiteľa komedianta.

-      variabilita – kombinácia rôznych metód pri prezentácii materiálov. Napríklad prednáška pomocou video-prezentácie, rozdelenie triedy do skupín a zadanie rozličných úloh pre každú skupinu, vyžívanie rôznych učebných štýlov, atď.

Prvý krok, získanie pozornosti žiakov, je relatívne jednoduchý. Dôležité je udržať ich pozornosť na optimálnej úrovni, aby sa nezačali nudiť, a naopak, aby nemali príliš mnoho stimulácie, čo je taktiež nežiaduce.

<späť>

 

Relevance - význam

Zdôraznenie významu vo výuke vedie k zvýšeniu motivácie za použitia konkrétnych jazykových prvkov a príkladov, v prípade, že sú žiakovi už známe. Používame na to šesť hlavných stratégií:

-      skúsenosť (experience) – povie žiakom ako sa pri prezentácii nového učiva môžu oprieť o predchádzajúce schopnosti; najlepšie sa učíme, ak môžeme nové učivo budovať na existujúcom základe pozostávajúcom z nadobudnutých vedomostí a schopností.

-      súčasná hodnota (present worth) – prínosnosť prezentovaného materiálu v súčasnosti.

-      budúca použiteľnosť (future usefulness) – prínosnosť prezentovaného materiálu v budúcnosti.

-      uspokojovanie potrieb (needs matching) – výhodou je dynamika úspešnosti, riskovanie, sila a zaradenie sa (Maslowova hierarchia potrieb).

-      vzor (modeling) – byť pre žiakov vzorom. Ďalšie stratégie môžu zahŕňať príhovory hostí, videá alebo možnosť dokončiť úlohu skôr a pomáhať ostatným ako tútor.

-      voľba (choice) – umožňuje žiakom používať rôzne metódy práce alebo jej organizácie.

<späť>

 

Confidence - istota

Istota - je potrebné umožniť žiakom aby uspeli. Žiakom sa môžu predkladať výzvy, ktorých uskutočnenie povedie k úspechu:

-      oznámiť ciele a predpoklady (objectives and prerequisities) –ukážka výkonu, požadovaného na splnenie hodnotiacich kritérií poskytnutá žiakom; podľa tejto ukážky potom odhadnú pravdepodobnosť svojho vlastného úspechu.

-      nechať žiakov rásť (grow the learners) – každé učenie je zložené z jednotlivých krokov, ktoré na seba nadväzujú. Toto umožňuje množstvo malých úspechov, ktoré sú s každým krokom náročnejšie. Žiaci by si mali uvedomiť, že existuje vzťah medzi množstvom energie, ktorú investujú do učenia a vedomosťami a skúsenosťami, ktoré týmto učením získajú.

-      spätná väzba (feedback) – poskytovanie spätnej väzby a podpory je základným predpokladom úspechu.

-      riadenie žiakov (learner control) – žiaci by mali cítiť určitý stupeň riadenia ich vzdelávania.

<späť>

 

Satisfaction - uspokojenie

Uspokojenie je založené na motivácii, ktorá môže byť vnútorná alebo vonkajšia. Prináša možnosti ako využiť novo nadobudnuté vedomosti a schopnosti v reálnom alebo simulovanom prostredí. Prevádza tiež spätnú väzbu a upevňovanie požadovaného správania. Ak sa žiaci vďaka ich výsledkom cítia dobre, budú motivovaní učiť sa. Niektoré zo základných pravidiel sú tieto:

-      neobťažovať žiakov s častým oceňovaním jednoduchých úloh

-      pokiaľ sú následky nesprávnych volieb príliš zábavné, žiaci môžu tieto odpovede voliť zámerne

-      používanie veľkého množstva externých odmien môže zatieniť funkciu výuky

Uspokojenie je úzko spojené so istotou; ak je žiakom umožnené nadobudnúť istotu, bude uspokojenie pretrvávať len ak úlohy zostanú pre žiakov výzvami, to znamená, že nebudú pre nich príliš ľahké. [5] [6]

<späť>

 

Proces návrhu ARCS modelu

Navrhovanie motivačného modelu ARCS je systematický, problémovo riešený proces, ktorý zahŕňa nasledujúce kroky:

-      poznanie a identifikáciu elementov ľudskej motivácie

-      analýzu charakteristík skupiny na určenie motivačných požiadaviek

-      identifikáciu charakteristík výukových materiálov a procesov, ktoré stimulujú motiváciu

-      výber vhodných motivačných taktík

-      aplikáciu a vyhodnotenie motivačných taktík

Motivácia pozostáva z množstva úsilia, ktoré je človek ochotný obetovať pri ceste za cieľom. To znamená, že motivácia má rozmersmer. Preto sa motivačný program považuje za spojenie výuky a cieľov žiakov. Poskytuje stimuláciu a ovplyvňuje ako budú žiaci pokračovať v ceste za úspešným naplnením cieľa, prípadne čo sa bude diať pri neúspechu.

Metodika výuky sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvňujú to, do akej miery je človek schopný získať, vybaviť si a použiť získané vedomosti a schopnosti. Toto sú faktory, ktoré spoločne s úsilím priamo vplývajú na kvantitu a kvalitu výkonu človeka.

Návrh výukového prostredia vyžaduje zvážiť oba druhy vplyvu na žiakov: motivačné aj výukové. Obidva tieto smery vyžadujú zahrnutie výukových cieľov, spôsobilostí, kultúrnych a environmentálnych faktorov vplývajúcich na žiaka. Návrh efektívneho, účinného a pôsobivého výukového prostredia je preto komplexný zámer.

Učitelia čelia mnohým výzvam, ktoré nemôžu byť vyriešené klasických prístupov. Môžu však byť vyriešené prostredníctvom systému riešenia problémov a osobného posúdenia. Osobné posúdenie je založené na celkovej skúsenosti a odbornej znalosti jednotlivca. Opakovaným rozpoznávaním a klasifikovaním rôznych typov problémov, sa zvyšuje odborná znalosť a schopnosť posudzovať takého situácie. Tento proces síce nevedie k automatickým odpovediam na problémy motivácie, ale môže pomôcť pri zlepšovaní motivačných kvalít výuky. [7]

<späť>

 

Motivačný program

Motivačný program môže byť aplikovaný na vylepšenie motivácie žiakov k učeniu, motivácie zamestnancov k práci alebo vylepšenie vnútornej motivácie. Motivačný program je systematický a mieri na opakovateľne využiteľné princípy a procesy.

Motivačný program je založený na odborných vedeckých pojmoch a je postavený do kontrastu s typmi motivácie, ktoré pôsobia na ľudí v emocionálnej oblasti. Tieto typy zas vychádzajú zo zmesi osobných skúseností, psychologických princípov a intuícií. Samozrejme, obidva tieto prístupy môžu byť funkčné. Rozdiel je v tom, že motivačný program hľadá vysvetlenia a snaží sa predvídať situácie, zatiaľ čo emocionálny prístup má tendenciu zakoreniť sa v osobitých schopnostiach jedinca, ktorý úspech dosiahol.

Základným zameraním motivačného programu je využívanie stratégií, procesov a princípov pre tvorbu výuky. Toto pridáva do tradičného pohľadu metodiky výuky ďalšiu dimenziu: efektivitu a účinnosť výukového procesu. Účinnosť (efficiency) odkazuje na ekonomickosť vo využívaní času výuky, materiálov a ďalších zdrojov. Neefektívne využitie času alebo zdrojov byť pre skupinu znepokojujúce alebo nudné. Účinnosť prenosu neprispieva k celkovému vnútornému záujmu študenta o situáciu. Naopak o efektivite (effectivity) sa niekedy predpokladá, že ovplyvňuje motiváciu. Tvrdí sa, že výuka nemôže byť efektívna ak nie je prínosná pre ľudí. Ale v praxi platí, že efektivita zodpovedá tomu, ako sú ľudia schopní učiť sa na základe prezentovanej výuky. Predpokladá sa, že výuka bude efektívna, ak bude prezentovaná pre danú cieľovú skupinu. Avšak, žiadny z týchto prvkov neposkytuje dostatočné vysvetlenie motivácie do učenia.

Túžba po úspechu však nepochádza z výuky samotnej, ale pochádza zo širokej škály cieľov, požiadaviek a z mnohých iných zdrojov. Žiaci tak môžu uspieť a potvrdiť efektivitu výuky pôsobením vonkajších faktorov (ako napríklad získanie certifikátu, postup na vyššiu pozíciu alebo vyhnutie sa neúspechu), napriek tomu, že nemajú túžbu po učení. Takže výuka môže byť efektívna bez toho, aby bola atraktívna, ale žiaci sa jej budú vyhýbať pokiaľ to nebude nevyhnutné. Motivačný program sa snaží spraviť výuku čo najviac vnútorne zaujímavú.

Ďalším extrémom sú výukové materiály, ktoré môžu byť veľmi príťažlivé bez toho, aby boli efektívne. Jedná sa hlavne o prípady, ktoré sa týkajú zábavnej hodnoty, ktorá je v týchto materiáloch obsiahnutá.

Byť efektívny znamená, aby motivačné taktiky podporovali výukové ciele. Motivačné taktiky môžu byť zábavné, ale pokiaľ nezapájajú žiaka do výukového obsahu, nebudú podporovať učenie. Učiteľ môže do triedy ako techniku uviesť zábavné aktivity, ako vonkajšiu odmenu za usilovnosť a dosiahnuté výkony. Prispieva to k celkovému dobrému pocitu žiakov a samozrejme aj učiteľa, ale nepodporí to ich učenie.

V krajnom prípade, pri nesprávnom a príliš častom využívaní takýchto metód to môže mať škodlivý efekt - žiaci budú pracovať len kvôli vonkajším odmenám. Takže motivačný program sa zaoberá tým, ako vytvoriť výuku, ktorá by bola príťažlivá bez toho, aby bola čisto zábavná. [8]

<späť>

 

Modely motivačných programov

Motivačné programy môžeme zaradiť do nasledujúcich štyroch kategórií:

-      modely zamerané na človeka

-      environmentálne zamerané modely

-      interaktívne zamerané modely

-      súhrnné modely

Prvé tri vychádzajú z psychologických teórií ľudského správania. Sú klasifikované ako teórie zamerané na človeka, teórie týkajúce sa životného prostredia a interaktívne teórie. Štvrtá skupina má skôr pragmatické alebo pedagogické východiská. Včleňuje do seba obidva pohľady: metodiku výuky a stratégie motivačného programu. Tieto modely majú tendenciu zakladať sa na riešení špecifických druhov problémov výuky. [9]

<späť>

 

Aplikácia Kellerovho ARCS modelu

Motivácia v e-learningu, dištančnom vzdelávaní a on-line vzdelávaní

Na rozdiel od konvenčného vzdelávania, v dištančnom vzdelávaní ostávajú motivačné problémy väčšinou nepovšimnuté a žiaci sú ponechaní bez vonkajšej pomoci. Motivácia a hľadanie stimulov aktívnej spoluúčasti na vzdelávacom procese sú pokladané za kľúčové pri podpore on-line vzdelávania. Motivácia žiakov je hlavným prvkom úspechu vo vzdelávaní prostredníctvom e-learningového kurzu. Preto je Kellerov ARCS model motivácie študentov často využívaný práve v e-learningu, dištančnom vzdelávaní, prípadne on-line vzdelávaní. [10]

Otázky, ktoré sa vyskytujú pri dištančnom vzdelávaní:

-         výpadky (drop out) – jedná sa o opustenie skupiny z praktických dôvodov, nevyhnutných potrieb alebo nespokojnosti so systémom vzdelávania [15]

-         nekomplexnosť (non-completion) – pri dištančnom vzdelávaní predpokladáme absenciu niektorých prvkov, ktoré sa vyskytujú pri klasickej výuke

-         znudenosť (boredom) – je to psychický stav, ktorý je charakterizovaný vnímania prostredia jednotlivcom ako tupého, nudného a bez stimulácií [16]

-         nedostatok podpory (lack of support) – týka sa nedostatku podpory žiakov a poskytovaných prostriedkov zo strany vyučujúcich

-         potreba podpory (need for suport) – potreba žiakov dostať podporu zo strany učiteľov

-         malé množstvo empirických skúseností (scarcity of empirical studies) – jedná sa o skúsenosti, ktoré žiaci získavajú prostredníctvom zmyslovej skúsenosti

-         kritickosť motivácie (criticality of motivation) – motivácia je kritickou zložkou úspešnosti vzdelávania

 

Tieto otázky môžeme zodpovedať aplikáciou jednotlivých stratégií Kellerovho ARCS model. [11]

Spôsob interakcie učiteľa so žiakmi sa v on-line kurze líši od klasického spôsobu face-to-face, keď má vyučujúci so žiakmi priamy kontakt. Preto je nápomocné poznať črty úspešných e-learningových žiakov a podľa toho na nich aplikovať na nich niektorý z výukových štýlov.

Howard Gardner vo svojej teórii rozmanitých inteligencií (Multiple Inteligences) rozlišuje niekoľko kategórií podľa toho, aký štýl výuky žiakom najviac vyhovuje:

-         čítanie (vizuálna inteligencia)

-         počúvanie (auditívna inteligencia)

-         pozeranie (vizuálna inteligencia)

-         rozprávanie (auditívna inteligencia)

-         činnosť (telesno-kinestetická inteligencia)

Prvé tri na tomto zozname sú pasívne typy učenia, zatiaľ čo posledné dve sú aktívne. Väčšina ľudí si zapamätá to, čo skutočne aktívne vykonáva. Pri pasívnych činnostiach je potrebné opakovanie výuky alebo jej jednotlivých krokov. Existujú rôzne typy žiakov, ktorým vyhovujú rôzne prístupy k výuke a preto je nevyhnutné, aby si tento fakt učiteľ uvedomil a prispôsobil svoju výuku tak že do nej zahrnie aktivity, ktoré nezvýhodňujú len jeden typ žiakov, ale zrovnoprávňujú všetkých.

V on-line triedach sa fyzická a sociálna interakcia takmer nevyskytuje, preto je potrebné vyvolať interakciu pomocou obsahu výuky (napríklad počúvanie nahrávok, čítanie poznámok, pozeranie videa a tak isto byť aktívny v on-line komunikácii prostredníctvom diskusií, chatu, emailu a pod. Cieľom je nastaviť si motiváciu (vnútornú aj vonkajšiu) tak, aby nás táto motivácia hnala dopredu za stanovenými cieľmi. [12]

<späť>

 

Aplikácia ARCS modelu v klasickom vyučovaní

ARCS model sa nepoužíva len v dištančnom, on-line a e-learningovom vzdelávaní, ale využíva sa primárne v klasickom vzdelávaní, kde je učiteľ so žiakmi v priamej (face-to-face) interakcii.

Aplikácia ARCS modelu sa môže využiť napríklad v prípade, keď žiaci v triede pochádzajú z rozličných sociálnych pomerov, prípadne sú medzi nimi iné rozdiely, ktoré robia ich vzdelávanie obtiažnejším. Mať vhodne motivovaných žiakov je ten najlepší úspech, ktorý môže učiteľ dosiahnuť, pretože motivovať žiakov pochádzajúcich z rozdielnych prostredí, nie je ľahké. Pri úspešnej aplikácii ARCS modelu si žiaci uvedomia dôležitosť výuky a aktivity vykonávané na hodinách si užívajú.

Nemenej dôležité ako vyučovanie samotné je schopnosť motivovať žiakov k učeniu. Ani v bežnom živote sa nedajú dosahovať maximálne výsledky bez patričnej motivácie. Toto isté platí aj pri učení sa. Takže učitelia musia snažiť svojich žiakov motivovať za každých okolností. Keď žiaci stagnujú v učení, prvá vec, ktorú je potrebne spraviť, je motivovať ich. Preto je aplikácia ARCS modelu a jeho motivačných stratégií v školstve nesmierne dôležitá. [13]

<späť>

 

Záver

Záujem o problematiku motivácie žiakov teórie podpory motivácie v súčasnosti stále rastie. V USA, Holandsku a v iných krajinách existujú profesionálne organizácie, ktoré sa zaoberajú exkluzívne problémami motivácie vo vzdelávaní. Tak isto rastie aj počet článkov a výskumov na tému motivácia vo vzdelávaní. Napriek tejto zvýšenej aktivite, je stále málo prác, ktoré sa venujú špecifickým problémom motivačného programu.

Je oveľa jednoduchšie vytvoriť výukový systém pre žiakov, ktorí sa chcú učiť – počet týchto systémov rastie vo veľkej miere. Horšie je to so žiakmi, ktorí sa učiť nechcú. Tento problém zostáva naďalej otvorený.

Pred dvoma desaťročiami Keller upozornil na oneskorenie v systematickom rozvoji efektívnych motivačných komponentov a výuky. Naznačil však, že skúmaniu a rozvoju motivácie sa bude v budúcnosti venovať viac času. Toto tvrdenie sa potvrdilo, ale stále ešte ostáva mnoho nepreskúmaných zákutí, napríklad v ohľade na technologicky založeného výukového prostredia alebo výzvu pre integráciu motivačného programu do metodiky výuky. [8]

Aj keď motivačný program môže byť účinný a efektívny, stále existujú prekážky a obmedzenia, ktoré musíme brať do úvahy pri jeho aplikácii. Jedná sa napríklad o prístup učiteľov k zodpovednosti za motiváciu žiakov. Väčšina učiteľov pokladá za samozrejmosť zodpovednosť vysvetliť žiakom obsah učiva a odovzdať im skúsenosti, ale záleží na žiakoch, či sa rozhodnú učiť sa alebo nie. Učiteľ nemôže žiakov nútiť do učenia. Môže však do značnej miery ovplyvniť motiváciu žiakov a ich chuť do učenia. Všetok úspech závisí od správnej integrácie motivácie do vyučovacieho prostredia. Preto by sa učitelia mali snažiť a dať si za svoj hlavný cieľ zvýšiť motiváciu žiakov vo svojej triede a môžu pri tom využiť práve ARCS model Johna M. Kellera. [17]

<späť>

 

Odkazy

[1] Universidad Nacional De Colombia – John M. Keller, dostupné na:

http://www.revistas.unal.edu.co/index.php/profile/about/editorialTeamBio/5310

[2] NAFSA: Association of International Educators – Why Is Being an American Overseas a Challenge? October 20, 2005, dostupné na:

http://www.nafsaonlineexpo.org/knowledgeInfoDisplay/webinars/oct05.jsp

[3] ARCSmodel.com – What Are the Elements of Learner Motivation? dostupné na:

http://www.arcsmodel.com/Mot%20dsgn%20A%20cate.htm, dostupné na:

[4] ARCSmodel.com – What is the ARCS Model, dostupné na:

http://www.arcsmodel.com/Mot%20dsgn%20A%20model.htm

[5] John M. Keller – How to integrate learner motivation planning into lesson planning: The ARCS model approach, February, 2000, dostupné na:

http://mailer.fsu.edu/~jkeller/Articles/Keller%202000%20ARCS%20Lesson%20Planning.pdf

[6] Big Dog & Little Dog´s Performance Juxtaposition – John Keller´s ARCS Model of Motivational Design, October 1, 2004, dostupné na:

http://www.nwlink.com/~donclark/hrd/learning/id/arcs_model.html

[7] ARCSmodel.com – ARCS Design Process, dostupné na:

http://www.arcsmodel.com/Mot%20dsgn%20A%20prcss.htm

[8] ARCS.com – What is motivational design? dostupné na:

http://www.arcsmodel.com/Mot%20dsgn%20Mot%20dsgn.htm

[9John M. Keller – What Is Motivational Design? June 2006, dostupné na:

http://www.arcsmodel.com/pdf/Motivational%20Design%20Rev%20060620.pdf

[10] Slideshare.net – Using ARCS Model to motivate Adult Arab Learners in an online setting, dostupné na:

http://www.slideshare.net/monayegy/using-the-arcs-model

[11] Florida State University – Applying the ARCS Model of Motivational Design in Distance Learning, dostupné na:

http://mailer.fsu.edu/~jkeller/john/sld001.htm

[12] About-elearning.com – Successful e-Learners, dostupné na:

http://www.about-elearning.com/successful-e-learners.html

[13] Arulchandrana.wordpress.com – Applying ARCS motivational design in creating an active class, dostupné na: http://arulchandrana.wordpress.com/2010/06/18/applying-arcs-motivational-design-in-creating-an-active-class/

[14] sk.wikipedia.org – Motivácia, dostupné na: http://sk.wikipedia.org/wiki/Motiv%C3%A1cia

[15] en.wikipedia.org – Dropping out, dostupné na: http://en.wikipedia.org/wiki/Dropping_out

[16] en.wikipedia.org – Boredom, dostupné na: http://en.wikipedia.org/wiki/Boredom

[17] John M. Keller – Motivational Design for Learning and Performance (The ARCS Model Approach), 2009, dostupné na:

http://www.springer.com/cda/content/document/cda_downloaddocument/9781441912497-c1.pdf?SGWID=0-0-45-837964-p173921131

<späť>